Bol raz jeden krik,
malý, plný krásnych malín,
jedna bola iná ako ostané.
Trápila sa tým,
ze nemá chut a ze nie je cervená
ako oni, ze chutí menej výrazne,
ze chutí menej výrazne.
Sem-tam utiekla na skaly,
kde sa modlila, nech je taká
ako väcsina lesa,
ako väcsina lesa.
A práve tam
Bozí Duch sa vlozil
do jej myslienok a snov,
Dával jej pocítit,
ze je pre nho výnimocnou.
Bozí Duch ju liecil,
ved zranené sny má
a to ze je iná neznamená,
ze je nepekná.
Ostatné sa jej smiali,
Raz prisiel krdel vrán,
co boli cierny anjeli s pýchou,
co bolo znicili, krík so vsetkým
co bolo s ním ohnom cerveným.
A A A A A - A
Modrá, tá prezila,
ked sa na skalách modlila,
Diabol jej krík znetvoril
a ona pochopila, ze je dobré,
ako ju Boh stvoril.
Chorus